Prešporská secesia - Modrý kostolík

Pôvodná kaplnka gymnázia Grösslingova, už dávnejšie však samostatný secesný kostol, národná kultúrna pamiatka, je zasvätený sv. Alžbete Durýnskej, uhorskej svätici, dcére uhorského kráľa, Arpádovca Ondreja II. Jedným z jej atribútov sa stali ruže, na ktoré sa premenilo jedlo z panovníckej hodovnej tabule na prešporskom hrade, keď bola prichytená pri pokuse rozdať ho biednym obyvateľom podhradia. Preto nájdete ako výzdobu interiéru nielen jej sochu z kararského mramoru od Alojza Rigeleho, významného prešporského sochára, či mozaiku a obraz sv. Alžbety ako súčasť hlavného oltára, ale aj - ako inak - ruže. Na nádhernej nebesky modrej a bielej fasáde sa nad hlavným vchodom do kostola skvie talianska mozaika venovaná sv. Alžbete. 

Kostolík sa mal stať jej symbolickým mauzóleom. Musíme uznať aj po viac ako sto rokoch od jeho výstavby, že je to skutočne nádherný symbolický náhrobok. 

Modrý kostolík, ako ho nazývajú z celkom očividných dôvodov, bol postavený v rozmedzí rokov 1909 - 1913,  čiže ešte predtým, než sa za prvej republiky z Prešporku, Prešpurku, Pressburgu, Pozsonyu oficiálne stala v r. 1919 Bratislava. Autorom projektu bol maďarský architekt Ödön Lechner, jeden z najvýznamnejších uhorských architektov, ktorý začínal svoju kariéru v Berlíne a vo Francúzsku. Kostolík i s farou patrili k prvým stavbám na Bezručovej ulici, kedysi dávno Mlynárskom dunajskom ramene, neskôr ulici pomenovanej podľa Istvána Raynesa, bratislavského richtára a mešťanostu, ktorý žil v 15. storočí. Bol to on, kto získal pre dnešné hlavné mesto Slovenska erb a zároveň tiež potvrdenie mestských privilégií od uhorského kráľa Ondreja III..Pod menom Petra Bezruča, českého básnika, je ulica zaevidovaná už 13 rokov pred jeho úmrtím v r. 1958.

Judita Katona Peschlová